Kaštieľ v Rusovciach mal slúžiť slovenskému predsedníctvu v Rade EÚ, stále však chátra!
Mal slúžiť slovenskému predsedníctvu v Rade EÚ, no dodnes na kaštieli v Rusovciach nevymenili ani jedinú tehlu. Namiesto využívania na najvyššej úrovni sa stále rozpadáva.
Snívanie vlády a jej predsedu Roberta Fica, ktoré sa začalo v roku 2012, že predsedníctvo SR v Rade EÚ bude mať veľkú časť akcií v neogotickom kaštieli v Rusovciach, sa skončilo trpkým prebúdzaním. Ani najväčšie pracovné nasadenie akčnej Ficovej vlády nestačilo na to, aby za štyri roky mala v rukách aspoň projektovú dokumentáciu potrebnú na rekonštrukciu. A tak pred pár týždňami skončené predsedníctvo Slovenska bolo všade inde, len nie v rusovskom kaštieli, z ktorého stále viac opadáva omietka a ktorý stále viac chradne a ktorému akurát tak padajú konáre zo záhradných stromov. Sľuby o kaštieli sa dajú zaradiť do kategórie typických pre súčasného premiéra, ako bol napríklad sľub o diaľnici do Košíc do roku 2010 alebo veta z roku 2009, ktorou premiér oznámil: „Môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem.“
Ešte ani vybratý stavebník
Kaštieľ tak nemá projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu dodnes. Až v októbri 2016, teda uprostred predsedníctva Slovenska v Rade EÚ, vybral Úrad vlády SR, kto ju bude robiť. Výberové konanie vyhralo Združenie NKP Rusovce, ktoré tvoria firmy Dopravoprojekt Bratislava a Metroprojekt Praha. Podľa Úradu vlády SR dodá toto združenie projektovú dokumentáciu do šiestich mesiacov, teda až okolo apríla 2017, keď už bude mať polovicu predsedníctva za sebou Malta. Projekt bude stáť 1,022 milióna eur. Až potom sa začne výberové konanie na samotné stavebné práce. Odhad ukončenia prác zatiaľ nie je známy. Rekonštruovaná by mala byť nielen budova kaštieľa, ale aj čeľadník, historická záhrada a všetky ostatné budovy v areáli.
V súčasnosti sa v kaštieli nedeje nič. Úrad vlády za rok 2016 zaplatil za stráženie, revízie a údržbu podperných konštrukcií 11 800 eur. Inak v tejto národnej kultúrnej pamiatke nikto neurobil žiadne práce napriek tomu, že už mala dávno slúžiť.
Na štadióny má, na pamiatku nie
Kaštieľ v Rusovciach je pravdepodobne najstaršou rekonštrukciou v histórii krajiny. Prvé snahy o rekonštrukciu pochádzajú ešte z roku 1976, keď bol kaštieľ využívaný a vypracovali Zámer obnovy pamiatky. V roku 1989 ho aj začali rekonštruovať, do roku 1994 do neho dali 64 miliónov korún (2,1 milióna eur), všetko sa však skončilo neúspechom. V roku 1995 sa stal majetkom Správy zariadení Úradu vlády SR, vypracovali ďalšie zámery, do roku 2000 dohromady investovali do 100 miliónov korún, no nebola to rekonštrukcia, ktorá by pomohla kaštieľ prevádzkovať. Odvtedy sa stal terčom rôznych vtipov, v médiách vyšiel aj ironický text, že úrad vlády vychádza v ústrety ochrancom prírody, lebo v parku nadivoko rastú rôzne druhy bodliaka a žihľavy. Kaštieľ chátral, plesnivel, na niekoľkých miestach sa preborili stropy.
V apríli 2012 sa Ficova vláda rozhodla, že začne predávať prebytočný majetok, aby mohla financovať rekonštrukciu. „Štát disponuje rôznymi nehnuteľnosťami, ktoré nie sú využívané,“ povedal vtedy predseda vlády Fico. Odhadoval, že rekonštrukcia kaštieľa by stála okolo 30 miliónov a tvrdil, že štát na to nemá. Na porovnanie – povedal to rok po usporiadaní majstrovstiev sveta v hokeji, ktoré sa hrali v Bratislave na štadióne zrekonštruovanom za 74 miliónov. Kým na hokej išlo peňazí, koľko bolo treba, na národnú kultúrnu pamiatku, v ktorej malo Slovensko usporiadať akcie počas predsedníctva v Európskej únii, nebol ani cent. Teraz sú zasa pripravené peniaze na futbalový štadión v Bratislave. Vládne priority sú teda zrejmé.
V auguste 2012 začali členovia vlády snívať o prispení podnikateľmi na rekonštrukciu kaštieľa. Vtedy sa však opäť ozval rád benediktínov, ktorý si už dávnejšie nárokoval na kaštieľ. Nakoniec benediktíni spor na súdoch prehrali a štátu nestála v ceste žiadna prekážka, aby sa do rekonštrukcie mohol pustiť. V apríli 2013 minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák povedal: „Rozhodnutie vlády je, že Rusovce budú pripravené a na tom rozhodnutí sa nič nezmenilo.“
Zámer ostáva
Blúznenie ministrov a úradníkov pokračovalo, znova začali uvažovať o tom, že na rekonštrukciu by sa poskladali súkromníci, hlavne nadnárodné spoločnosti, ktoré by štátu dali finančné dary. Vtedy už odhady na rekonštrukciu rástli a hovorilo sa o 40 miliónoch eur potrebných na obnovu.
Novinári sa o pár mesiacov pýtali ministra financií Petra Kažimíra, ako a od ktorých súkromníkov zháňa peniaze, no odmietal vysvetliť detaily, hoci predtým tvrdil, že má od podnikateľov sľúbených 20 až 25 miliónov.
V júli 2014 začali aj ministri potichu priznávať, že všetky predchádzajúce vyjadrenia o rekonštrukcii boli táraniny. Aj rozpočet pre predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ, ktorý schvaľovali dlho vopred, naznačoval, že s Rusovcami sa pre rokovania nepočíta, v rozpočte sa kaštieľ vôbec nespomínal.
Pracovníci Úradu vlády SR však dodali, že pôvodný zámer areálu – na reprezentatívne účely, pre zahraničné návštevy, rokovania – ostáva. Len bude zrekonštruovaný neskôr.
Architekti, ktorých pre prípravu projektu rekonštrukcie vybral štát ešte v roku 1995, stratili nervy a v roku 2014 od zmluvy odstúpili. Úrad vlády SR tak musel začal prípravu na nové výberové konanie.
„Do rekonštrukcie sa ide,“ povedal Fico s tým, že „cieľ vlády obnoviť túto národnú kultúrnu pamiatku zostáva“.
Takže nový projektant by mal do konca apríla predložiť dokumenty, až potom bude výberové konanie na firmu, ktorá bude rekonštrukciu robiť. Po obnove by mala byť časť areálu sprístupnená aj verejnosti, hlavne záhrady, park a čeľadník. Park má byť napojený na cyklotrasu a s amfiteátrom by mal byť využívaný na „rôzne oddychové, kultúrne a spoločenské akcie“.
Podobných správ o rekonštrukcii však bolo za vládnutia Roberta Fica už toľko, že sa nedá veriť, kedy naozaj bude hotový a či ho vôbec zrekonštruujú.
Zdroj: týždenník Život
Smutný príbeh…
Je to priam trestuhodné, že takáto nádherná kultúrna pamiatka chátra už toľké roky.
Boli sme navštíviť veľmi podobný kaštieľ v Nemecku a pri jeho prehliadke sme snívali o tom, že presne tak by mohol vyzerať ten náš. Ešte aj stromy v parku boli označené tabuľkou s presným názvom a rokom výsadby. Vstupné, ktoré bolo minimálne, sa používalo na ďalšie práce okolo kaštieľa.
Je to smutné, že stav kaštieľa mrzí iba nás obyčajných ľudí a kompetentných to vôbec netrápi. Nemrzí ich, že to, čím by sme sa mohli pochváliť aj vo svete, nechajú kľudne rozpadnúť sa na prach. Trápia iba vlastné kauzy…a to je naozaj smutné.