Koncom leta v roku 1998 do múzea Gerulata zavítala milá návšteva. Bol to starý otec s vnukom, ktorí nám priniesli nádobu s prehýbanými stenami, tzv. faltenbecher, datovanú do doby rímskej a náramok z drobných korálikov. Predmety našli pri zemných prácach na svojom pozemku na Kovácsovej ulici.  V roku 2014 sme sa stretli opäť, tentoraz už s mladým mužom Martinom Prosom a jeho matkou Máriou Prosovou. Do múzea prišli kvôli novostavbe  rodinného domu.

Parcela Prosovcov sa nachádza v polohe, ktorá sa z pohľadu doby rímskej nazýva Gerulatské pohrebisko III. Bádatelia sa na ňom pohybovali od roku 1941 a mapu poznania obohatili o nálezy žiarových a kostrových hrobov, keramiky a rímskej strešnej krytiny. Podľa Ľudmily Kraskovskej, ktorá upozornila na bohatú výbavu a zriedkavé typy šperkov zo zlata, jantáru a lignitu, tu boli pochovaní zámožnejší členovia spoločnosti. Výnimočnosť hrobového inventáru a postavenia pochovaných potvrdil aj archeologický výskum Múzea mesta Bratislava v roku 2008. Novinkou bola prítomnosť germánskej keramiky.

Ďalšie poklady

V roku 2014 som verila, že nálezisko v sebe skrýva ďalšie poklady – a moje želanie sa stalo skutočnosťou! V strede ryhy pre inžinierske siete sa nachádzal kostrový hrob. Nebohý bol v polohe na chrbte, hlava v smere severozápad – juhovýchod, ruky prekrížené a uložené v lone. Podľa určenia antropologičky RNDr. Šefčákovej išlo o málo poškodenú kostru dospelej ženy vo veku 40 – 49 rokov. V jednej ruke držala pohárik, na prstoch mala spolu 4 prstene, pravdepodobne na pravej ruke mala náramok z 8 kotúčikov. V lone sme našli mincu a železný predmet. Ostatný inventár sa nachádzal pri nohách – krčiažtek, miska, glazovaná nádobka, sklenený flakón.

Vzácny prsteň

Jeden z prsteňov je tzv. štítkový prsteň s oválnou gemou tyrkysovo-zelenej farby (gema je očko, ktoré má vzor vyrytý do hĺbky). Na geme je dvojica obrátená tvárou k sebe, muž sa pozerá vpravo, žena vľavo. Muž má na hlave vavrínový veniec, vzadu na šiji s dvomi koncami voľne vlajúcimi. Dve vetvičky vavrínového venca hore na hlave sú opreté o seba a prevyšujú účes. Oblečený je do plášťa, ktorý je nariasený a zopnutý na pravom ramene. Žena je nižšia ako muž, má jemnú mladú tvár, nežný oblúk brady k uchu, dlhý štíhly krk, na hlave účes so závojom.

Prsteň korešponduje so zisteniami profesora Hošeka, ktorý na votívnom oltári prečítal venovanie egyptskej bohyni Iside. V Rímskej ríši bolo rozšírené aj uctievanie egyptských a orientálnych božstiev a analógie tohto prsteňa treba hľadať tiež až v Egypte a tamojších gemách. Na prvý pohľad nenápadný predmet a hrob však posúvajú Rusovce do súvislostí, ktoré možno smelo označiť za globálne.