Možno si mnohí súčasníci myslia, že podlahové vykurovanie je vynálezom súčasnosti – nie je to však pravda. Ľudstvo ho pozná už dlhé stáročia a jeden z dôkazov leží priamo pred našimi očami, na území mestskej časti Bratislava – Rusovce. 

Podlahové vykurovanie sa našlo v pozostatkoch bohatého civilného rímskeho domu, na dnešnej Irkutskej ulici. (Samotný vojenský tábor Gerulata obklopovala civilná osada, nasledovali výrobné a obchodné objekty, pohrebiská a napokon poľnohospodárske usadlosti.) Dokonalosť a premyslenosť systému fascinuje aj dnes. Na spodnej časti podlahy malé múriky, podopierajúce vrchnú časť podlahy, kúrenisko, kanály, kadiaľ sa teplý vzduch rýchlo šíril, dokonca duté tehly, takže vyhrievané boli pravdepodobne aj steny budovy. Rodina, ktorá si dovolila takýto luxus, musela byť bohatá, a svedčí to aj o význame vojenského kastela Gerulata. Nadzákladové časti stavby, ktorú dnes nazývame oficiálne Dom s hypocaustom, sa nezachovali, samotný objav podlahového vykurovania je však taký vzácny, že nález bol vyhlásený v roku 2002 za národnú kultúrnu pamiatku (NKP).

Vlastníkom NKP je mestská časť, ale pamiatka nie je sprístupnená verejnosti. Nálezy boli po výskume v roku 2002 zabezpečené a prekryté; vyskúmaná bola iba tá časť parcely, na ktorej pôvodní vlastníci chceli postaviť rodinný dom. Výskum priniesol aj neočakávaný  nález míľnika, ktorý stával na ceste medzi Gerulatou a hlavným mestom provincie Panónia Carnuntum. Míľnik bol pri stavbe Domu s hypocaustom použitý druhotne a pomohol okrem iného spresniť datovanie a vývoj Gerulaty.

Postupom času sa narušili ochranné prvky NKP a pozemok, na ktorom sa pamiatka nachádza, je celkovo v nevyhovujúcom stave. MČ sa preto rozhodla požiadať MK SR o dotáciu zo zdrojov ministerstva na rok 2015 vo výške 13 000 eur.

Cieľom v horizonte niekoľkých rokov je doskúmanie lokality NKP Dom s hypocaustom a jej sprístupnenie verejnosti tak, aby dokazovala vysokú technickú úroveň stavby, a zároveň aj mimoriadny význam vojenského tábora Gerulata, ktorý bol súčasťou jedinečného opevnenia hraníc Rímskej ríše – Limes Romanus.

Dosiahnutie tohto cieľa predpokladá takúto postupnosť:

– zabezpečiť vhodnú ochranu (prekrytie) už vyskúmanej časti pamiatky a realizovať dve zisťovacie sondy (I. etapa, rok 2015)

– zabezpečiť archeologický výskum zostávajúcich častí náleziska (II. etapa, optimálne rok 2016 – 2017)

– sprístupniť pamiatku verejnosti (III. etapa,  predpokladaný termín rok 2017 – 2018)

Rozhodnutie MK SR o pridelení prostriedkov by malo byť známe do konca marca tohto roka.

Oľga Gáfriková, MÚ