Veľká noc je najmä o nádeji, budúcnosti a veľkých víziách. Napriek všetkému sa k nim stále vraciame. Sme časťou kozmu, v ktorom to takto funguje. Hviezdy zanikajú a vznikajú. Niektoré živočíchy vymierajú a nové stále objavujeme. Človek starne a zomiera a nový sa rodí. Po chorobách a krízach prichádza nové zdravie a úspech.

V roku 1989 politológ Francis Fukuyama písal o konci dejín. Po páde komunizmu a konci studenej vojny dosiahol vývoj ľudstva svoj vrchol. V demokracii a slobode sa rozplynie všetko ostatné. Predpovedaný raj však nenastal. Namiesto toho prišli nové konflikty, vojny a napätia. Ľudstvo na jednej strane spravilo ohromný skok dopredu. V technike, vďaka IT, v produkcii a konzume, v počte nových milionárov najmä z krajín tzv. všetkých rovných. Len duchovný rozvoj akoby zaostával. Vo svete vládne ten istý model mocného a násilného jedinca ako pre 150-tisíc rokmi. Násilie na Kaukaze, v Iraku, Afganistane, Sýrii a čoraz viac aj v iných častiach sveta. Aj výdobytky dlhoročného civilizovaného sveta začínajú byť ohrozené. Nevieme, dokedy vydrží zjednotená EÚ, pohyb bez hraníc, sloboda v médiách a bezpečné internetové siete. Už dnes počuť výzvy za nové hraničné ploty a kritiku preklopenia sociálnych na „asociálne“ siete, kde sa stráca pravdivosť, slušnosť a morálka.

Napriek tomu, že ani dnes to na Zemi nie je raj, môžeme byť vďační, že tu žijeme a sme svedkami zápasu človeka o dobro. Oproti rezignácii a skepse, ale aj naivným ilúziám, je tu ešte kresťanská viera, ktorá nám môže pomáhať k objektívnosti a dôvere, že s ňou môže byť vývoj ľudstva naozaj pozitívny a dejiny úspešnejšie. Podmienkou je, aby sme ju intelektuálne a prakticky dobre pestovali a primerane pracovali na jej rozvoji, podobne ako v iných oblastiach. Dejiny sa nekončia. Nemusíme sa báť. Je to aj posolstvo Krista na Veľkú noc. Prišiel, aby „prekonal svet“. Stále je tu nádej, že môžeme byť na tomto Glóbuse k sebe lepší a zodpovednejší. Je tu niekto, kto prekonal tento svet v tom najhoršom. Dočasnosti, obmedzenosti, smrti. Preto máme nádej, že prekonáme všetky ostatné zlá, ktoré sú ešte pred touto hranicou. A to platí aj pre naše dejiny osobné. Môžem prekonávať seba, zvládnuť osobné krízy a ak raz budeme na hranici všetkých možností, ostáva stále viera a nádej aj na prekonanie posledného zla.